Kráľ je mŕtvy, nech žije kráľ!

V čase, keď väčšina britských hudobných časopisov počnúc povrchnejšími typu Mixmag končiac kvalitnejším Jockey Slutom ohlasujú začiatok konca anglickej tanečnej scény, promotéri menších klubov zažívajú narást návštevnosti a dávno nevídaný entuziazmus partypeople.

Úpadok sa naštastie vzťahuje na problémy komerčných superklubov, ktoré sa zameriavali na všetko iné, len nie na kvalitu hudby na svojich parties. Konkrétne príklady nájdeme po celej Británii. Zmedializovaný krach prvého superklubu v UK - liverpoolskeho Creamu, ktorý pred tohtoročným letom po desiatich rokoch zatvoril svoje brány, megalomanský projekt sedemposchodového Home, ktorý po dvoch rokoch skončil absolútnym fiaskom, drastický úbytok clubberov v turistami obľúbenom Ministry Of Sound alebo sheffieldskej mekke trancu Gatecrasher sú len špičkou ľadovca rozkladu bezduchej komerčnej tanečnej scény.

Na druhej strane malé kluby a parties s priateľskou, takmer rodinnou atmosférou, ako dôsledok tohto ozdravujúceho trendu vznikajú ako huby po daždi. Stačí spomenúť nedávno otvorene londýnske elektronické kluby/bary (situované hlavne vo východnom Londýne) ako napríklad Cargo, 93 Ft East, štvrtkovú noc System, "militantne antikomerčné" parties Uglyfunk, free party Bena Simsa Retrovert alebo party Wang, ktorú som si vybrala ako jasný príklad toho, že tanečná scéna vo Veľkej Británie nielenže nie je mŕtva, ale práve zažíva dlho očakávanú renesanciu.

Wang je party, ktorá sa koná nepravidelne, vačšinou ale každú prvú sobotu v mesiaci. Ja osobne som mala možnosť navštíviť Wang viackrát, naposledy druhého novembra tohto roku. Party prebieha v skromných, provizórnych priestoroch. Zvonku i zvnútra sa tento klub, ktorý sa inak využíva ako skúšobňa, ničím nelíši od trochu rozľahlejšieho rodinného domu. Tým pádom sa veľmi ľahko môže stať, že tento dobre ukrytý "poklad" londýnskej tanečnej scény prehliadnete. Inkriminovaná budova má tri funkčné miestnosti a minizáhradu, v ktorej sa dá do sýtosti vychilloutovať, ak samozrejme práve neprší, čo sa ale v Londýne nestáva skoro nikdy...

Po vstupe do klubu vám ihneď udrie do očí takmer domácky vyzerajúci bar. Táto miestnosť pripomína trochu rozhľahlejšiu predsieň, v ktorej sa všetci stretnú a vedú konverzácie podmienené stupňom svojho alkoholového a iného opojenia. :) Za barom sa strieda každý, kto má čas - od promotérky Lou, cez party people až po DJov, ktorí dohrali svoju poslednú dosku. Mimochodom, za pultom som zahliadla aj Richa, takmer identického dvojníka Aphexa Twina, člena experimentálneho labelu Rephlex. Žeby výstižná demonštrácia toľko zneužívaného slova "underground"? Absencia akéhokoľvek VIP elitizmu, snobských predražených drinkov a vyobliekaných exhibicionistov podľa môjho skromného názoru túto domnienku perfektne potvrdzuje.

Po hudobnej stránke je koncept parties Wang priam chválihodný - dobrá muzika pre dobrých ľudí od dobrých DJs. Za zlomok svojich obvyklých honorárov tu zahrali takí uznávaní DJs ako napríklad acid housová legenda Guy Called Gerald, DJi z rešpektovaného labelu Warp alebo i Ben Sims, Mark Broom a Baby Ford, ktorí v tú novembrovú sobotu hrali. Takýto line up by mohol naznačovať, že išlo o kvalitný techno "nářez". Pri posluchu Broomových vinylov bolo ale jasné, že party bude tentoraz skôr o spomínaní na časy minulé, ako o rýchlosti a minimalizme súčasnej techno music. Po Broomovom "old school acid house" sete prebral štafetu človek na to viac než povolaný - acid housový kráľ Peter "Baby" Ford. Už dávno som nepočula toľko skrútených zvukov pochádzajúcich z kultového Rolandu 303. Viva Aciieeeed!

Ben Sims, ktorý nastúpil po Fordovi, pokračoval v duchu načatej noci a z reproduktorov zazneli také kľúčové tracky dance music ako Voodoo Ray od spomínaného Geralda, Night Drive od Model 500, alebo hymna Strings of Life od Rhythim is Rhythim. Ľudia sa bavili, rozprávali a tancovali v každej z troch miniatúrnych miestností. Nezáležalo na tom kto ste, odkiaľ ste, alebo čo robíte, hlavné bolo, že sa ste sa dobre cítili. Medzi regulérnymi party people som zahliadla také hudobné "celebrity" ako napríklad Squarepushera, Guya Called Geralda, Talvina Singha, Nicka z 65 D Mavericks, enfant terrible pop music Finleyho Quaya a taktiež všetkých DJov, ktorí túto noc hrali. Bolo však úplne jedno, či ste superstar alebo upratovačka verejných záchodov, acidhousové "všetci spolu" aj naďalej zostáva sympatickým leitmotivom Wangu.

Čerešničkou na torte bol bonus vo forme platne pomenovanej a venovanej práve party Wang. Táto EP vznikla v spolupráci Bena Simsa a Marka Brooma, ktorí sa inšpirovali svojím julovým setom a vyprodukovali vinyl nesuci rovnaký názov ako samotná akcia - "Wang". Každý platiaci návštevník dostal pri odchode kópiu tejto dosky - zadarmo. A to i napriek tomu, že vstupné bolo o polovicu nižšie ako vo vyhlásených londýnskych kluboch The End alebo Fabric. Tento vynikajúci nápad je asi najlepší spôsob ako poukázať na to, čo by malo byť prioritiou všetkých promotérov tanečných parties - a tou je bezpochyby podpora a prezentácia kvalitnej hudobnej produkcie a nie miliónové kontá v banke.

Ak ste tam náhodou 2. novembra roku 2002 neboli, tak si aspoň pri najbližšej návšteve record shopu vypočujte vinyl zvaný Wang, ktorý pred nedávnom vyšiel na Simsovom labeli Theory s poradovým číslom 20.